LOVE (22): Rok od svatby Radanovýma očima

Sedíme v teplákoch na gauči, práve sme dojedli „romantickú výročnú večeru“ – leftover sendviče z práce a striedavo hundreme na počasie a ochkáme od bolesti (Terezka má zrejme niečo s ľadvinou a ja som tiež už skoro týždeň pokazený). Takto nejak by som si kedysi predstavoval naše dvadsiate výročie svadby, nie prvé. Ale na kvety som nezabudol, tak je všetko OK. Večer ešte spravím popcorn ako obvykle, a váľajúc sa v posteli si pozrieme film.

Viem si predstaviť, že niekomu by pri predstave takto stráveného výročia stávali vlasy dupkom. Nám to však presne takto vyhovuje. Ono je to tak, že v harmonickom vzťahu musia byť partneri na rovnakej vlne – ak je jeden hrozne aktívny a ten druhý lenivý ako voš, nastávajú problémy. My sme obaja tak pohodlní, že sa nám za rok od svadby (vlastne aj tých takmer päť predtým) nechcelo ani raz sa pohádať a teraz nahlas rozmýšľam, či je to našťastie alebo nanešťastie. Terezka vraví, že je to jedno a ja súhlasím :).

Prvý rok manželstva sa mi v mysli zlieva do takejto „pohodlnej rutiny“ prerušovanej krátkymi ale o to intenzívnejšími úsekmi cestovateľských dobrodružstiev. Od Luhačovíc cez Letavy až po Gothenburg a Island, všade, kam sme prišli, sme si naplno užívali osviežujúcu zmenu od každodennosti – a potom aj tak sme sa s úľavou vrátili do nášho oslovského košíčka.

Už rok sme „svoji“, aj keď v skutočnosti sme sa tak navzájom vnímali dávno predtým, než sme si na lúke u Žraloka povedali svoje „áno a ano“. Tešíme sa na ten druhý, a potom tretí až päťdesiaty (stý?), tešíme sa, až raz spolu budeme vychovávať deti, ale najviac sa tešíme, že to obaja vnímame rovnako. Že môžeme byť sami sebou keď sme spolu, niekedy divní, niekedy nechutní, dosť často nechutne roztomilí, a potom si každý večer pred spaním povieme: „Sme v pohode.“

Fotil Ondra Vala

Všechny svatební články najdete v kategorii Life (LOVE)